Do deviateho ročníka literárnej súťaže o najlepšiu poviedku sa v roku 2005 prihlásilo 504 autorov, medzi ocenené práce sa dostalo jedenásť textov, čím zborník zrejme ustál na vyváženej hladine oproti krajným polohám predošlých ročníkov  - priemerne dvadsať prác, v roku 1996 až dvadsaťsedem próz v dvoch zväzkoch.

Na rozdiel od minulého roka sa porote tentoraz podarilo nájsť víťaza, boli teda tradične udelené prvé tri miesta, zvyšných osem poviedok bolo odmenených prémiou a umiestnením v zborníku. Víťazné práce medailovej trojky boli tentoraz zhodne produkciou nových objavov.

Baladička o víkende Zusky Kepplovej zaujala naliehavo úprimným a na pomery (aj súčasnej) slovenskej literatúry trochu extravagantným rozprávačom a tiež retrospektívnou kompozíciou, ktorá využíva smrť postavy ako východisko a pokračuje predhistóriou tragického vyústenia "baladičky". Ferenczovej Náhodný telefonát o druhej po polnoci vo vzťahu Karola a Zuzy je situačný obrázok jedného rozhovoru v rámci jedného vzťahu, napísaný sviežim, ľahko ironickým spôsobom, v podstate však je viac záznamom zážitku ako jeho literárnym spracovaním. Poviedky Jána Mičucha (4 očné obdobia) a Jána Urbana (Jej zelená kanvica) nadväzujú na najlepšie tradície slovenskej krátkej prózy. Autori zručne narábajú s príbehom, rozprávačom a ich poviedky disponujú silnou pointou. Najviac v nich badať príklon k príbehu, ktorý zhodne s predsedom poroty Silvestrom Lavríkom môžeme považovať za spojivo tohtoročných ocenených poviedok. Obdobného autorského prístupu, ale odlišnej témy je próza Mráz dvojice Adamov-Novák, koketujúca s dobrodružnými, sci-fi a utopistickými žánrami. Nápadník Borisa Lilova je trochu iným prípadom - autor v nej stavil na hravosť, fantáziu a prelínanie reality s predstavami, čoho výsledkom je vcelku príjemné, no v podstate len priemerné čítanie.

Skutočnosť, že v zborníku je šesť z jedenástich textov prácou žien, zachytáva Lavrík v úvodnom Návode na použitie ako prítomnosť "viac pekných tváričiek ako po iné roky". Okrem už spomínaných víťaziek majú aj zvyšné príspevky ženských autoriek rôznorodé podoby - základný vypovedaný príbeh je problematizovaný lyrizovaným (Rosová) a fragmentarizujúcim (Krajčovičová) podaním. Zdanlivo všedný príbeh manželstva a dvojoptiku jednej situácie rieši s ironizujúcim prístupom Vanda Rozenbergová v poviedke Kohútova robota.

Vcelku vítaný a oproti predošlým ročníkom tak trochu aj prekvapivý je relatívne vysoký počet nových mien a len symbolické zastúpenie už známych autorov (Svetlana Žuchová, Agda Bavi Pain). Žuchová v poviedke Celkom obyčajný prípad upútala pacientkinou osobnou spoveďou, Pain v Čistom konci nesklamal a znovu zabodoval čiernou morbiditou umiestnenou do košického rómskeho podsvetia.

Zdá sa, že po minuloročnej nebohatej úrode bez víťaza Poviedka zalapala po dychu a vrátila sa ku kvalitnému čítaniu. Azda sa jej podarí vydržať aj v ďalšom desaťročí.

Poviedka 2005. Zborník najlepších prác 9. ročníka literárnej súťaže. Levice,; L. C. A., Koloman Kertész Bagala, 2005, 184 s.