Aké bolo moje prekvapenie, keď počas prezentácie mojej zbierky poviedok Med a soľ (v ukrajinčine Med i siľ) v meste Ternopiľ na Ukrajine prichádza ku mne docentka katedry žurnalistiky Ternopiľskej národnej univerzity Volodomyra Hnatiuka Oksana Kušnir a odovzdáva mi monografiu, ktorá je venovaná časopisu Dukľa (vydáva Spolok ukrajinských spisovateľov na Slovensku v Prešove).

Ako tvrdí autorka monografie, v kontexte povojnovej žurnalistiky Ukrajincov Slovenska literárno-umelecký a publicistický časopis Dukľa je najtypickejším objektom istých zovšeobecnení, ktoré sa týkajú vplyvu periodických vydaní na duchovný život tejto pospolitosti. Cieľom monografie bolo – preskúmať časopis cez prizmu podmienok jeho fungovania ako vydania národnostnej menšiny, analyzovať redakčnú politiku, štruktúru, obsah, osobitosti ideovo-tematickej a žánrovo-štylistickej typológie a určiť miesto tohto tlačeného orgánu v kultúrnom živote Ukrajincov na Slovensku.

Za šesťdesiat rokov
Pripomenieme čitateľom, že od januára 1953 až dosiaľ vychádza literárno-umelecký a publicistický dvojmesačník Dukľa. Na začiatku vydavateľom bol Kultúrny zväz ukrajinských pracujúcich, od roku 1990 časopis vydáva Spolok ukrajinských spisovateľov na Slovensku ako svoj tlačový orgán. Zo začiatku časopis vychádzal štvrťročne, od roku 1966 vychádza šesťkrát do roka. Materiály sa publikovali v ukrajinskom a ruskom jazyku. Od roku 1966 iba v ukrajinskom jazyku. Časopis publikuje zväčša diela ukrajinských spisovateľov na Slovensku, Ukrajiny, ukrajinskej diaspory, preklady, recenzie, literárnokritické články.

Časopis oboznámil čitateľov s mnohými dosiaľ nepublikovanými dokumentmi a zabudnutými menami, udalosťami literárneho života. Vedúci redaktori časopisu boli Ivan Macinský (č. 1/1953, č. 3–4/1954, č. 1/1955), Jurko Borolyč (č. 2/1953, č. 2/1954), Fedor Lazorík (č. 1/1956 – č. 4/1957), Viktor Kopčák (č. 1/1958 – č. 4/1959), Fedor Ivančov (č. 2–4/1955, č. 1/1960 – č. 5/1971), Fedor Kováč (č. 6/1971 – č. 6/1989), Miroslav Iljuk (1990–1991) a Ivan Jackanin (od roku 1992). Za šesťdesiat rokov (1953–2013) na stránkach časopisu Dukľa boli uverejnené diela vyše 600 autorov – poézia, próza, literárna kritika, publicistika a takmer 500 prekladov. V druhej polovici 60. rokov sa na stránkach časopisu publikovali „samizdaty“ ukrajinských spisovateľov-disidentov: Ivan Dziubu, Ivan Svitlyčného, Valerija Ševčuka, a iných. Objavili sa tu diela spisovateľov „rozstrieľaného obrodenia“, ktorí boli v 20–30. rokoch represovaní a v Ukrajine boli zakázaní. V súčasnosti takmer každé číslo časopisu prináša informácie o najnovších knižných vydaniach na Ukrajine, ktoré sa nedostanú na slovenský knižný trh.

Medzikultúrna komunikácia
O. V. Kušnir vo svojej monografii vysvetľuje stav výskumu problematiky v ukrajinskej a zahraničnej novinárskej vede, približuje smerovanie a formy ukrajinsko-slovenskej medzikultúrnej komunikácie na stránkach tlače, poskytuje chronologický prehľad o ukrajinskej tlači na Slovensku, rozkrýva programové predpoklady vzniku časopisu Dukľa, neobchádza pritom problémy literárnej tvorby ukrajinských spisovateľov na Slovensku, ale taktiež polemiku na stránkach časopisu.

Ako sa uvádza v monografii, smerovania ukrajinského medzikultúrneho dialógu sú orientované aj k periodike slovenského národa, preto autorka veľkú pozornosť venuje práve ukrajinsko-slovenskej medzikultúrnej komunikácii na stránkach časopisu. Sústreďuje sa predovšetkým na ukrajinsko-slovenské literárne vzťahy prostredníctvom umeleckého prekladu. O úrovni týchto vzťahov veľa napovie aj to, že napríklad v rokoch 1990–2002 na stránkach časopisu Dukľa bolo uverejnených 236 básní slovenských autorov. Umelecká próza slovenských literátov bola v spomínanom čase (roky 1990–2002) predstavená pätnástimi prekladmi. Samozrejme, proces umeleckého prekladu a propagácia slovenskej literatúry sa nezastavil. Časopis sa môže pochváliť ďalšími prekladmi zo slovenskej literatúry.

Zovšeobecňujúc, Oksana Kušnir tvrdí, že časopis Dukľa nielenže odzrkadľoval priebeh literárno-umeleckého života Ukrajincov na Slovensku, ale predstavil sa ako svojrázna tribúna diskusie o aktuálnych problémoch doby a tým aktívne vplýval na duchovný život ukrajinskej národnostnej menšiny na Slovensku. „Preskúmanie organizačno-vydavateľskej histórie časopisu Dukľa svedčí o tom, že toto periodikum je významným javom na Slovensku a v celej ukrajinskej kultúre.“