Po V. Stefanykovi a V. Vynnyčenkovi je to román o Archypovi Teslenkovi (1882–1911). Nie je to však biografický román v tej klasickej podobe. Je to skôr psychobiografia života Teslenka, psychologické a psychoanalytické meditácie nad životnými udalosťami spisovateľa, ktoré ovplyvňovali jeho životný osud. Aj keď ide o psychoanalyticko-biografickú prózu, často sa biografickosť dostáva do pozadia, a to aj napriek tomu, že autor precízne preštudoval a pozná životný príbeh spisovateľa. Do popredia sa dostávajú vlastné predstavy o duševných peripetiách spisovateľa, ktoré autor vydedukoval z jeho biografie a literárnej tvorby. V takom prípade sa na spomínané diela Stepana Procjuka netreba dívať ako na biografickú prózu, ale ako na prózu umeleckú. Je to autorská interpretácia emócií, ktoré poskytuje biografia a literárne diela Archypa Teslenka. U Procjuka ide o „subjektívnu verziu duše“ spisovateľa. Autor často používa kontrast ako kompozično-štylistický prostriedok. Niekedy však pôsobí klišéovite, najmä pri porovnávaní duševného stavu postavy so stavom prírody. Nadmerné etnografické odstupy sú na škodu psychologickému portrétu, zatieňujú ho a zbavujú dynamiky.

Zastavme sa pri Archypovi Teslenkovi. Do ukrajinskej literatúry vstúpil ako predstaviteľ realizmu so svojráznymi štylistickými osobitosťami. Dôležitú kompozičnú funkciu v jeho poviedkach má dialóg. Organickou súčasťou Teslenkovho realizmu je satira, ktorá neraz siaha až k sarkazmu. S literárnou činnosťou začína v období rokov 1901–1904. Nadväzuje na tradíciu ukrajinskej klasickej prózy s prvkami impresionizmu. Literárna kritika poznamenáva, že jeho väzenské poviedky sa podobajú ranným poviedkam Volodymyra Vynnyčenka. V rokoch 1905–1906 píše poviedky: Radošči (Radosti), Ljubov do blyžnjoho (Láska k blížnemu), divadelnú hru Patrioty (Vlastenci). V poviedkach Nemaje matusi! (Matky niet!), Svoj brat (Svoj brat), Ščo b z mene bulo? (Čo by zo mňa bolo?) vnáša mnoho faktov z vlastného života. Väzenské poviedky sú napr. Na čužyni (V cudzine), V tjurmi (Vo väzení). Medzi popredné diela Archypa Teslenka patrí novela Stračene žyttja (Vzala si život, 1910).

Pozná český čitateľ tvorbu A. Teslenka? „Českým čtenářům je málo známa tvorba Archypa Teslenka, klasika ukrajinské literatury z počátku XX. století...“ začína v časopise Slovanský přehled (43, 1957, č. 1, s. 19–20) svoj príspevok literárny vedec z Ľvova V. I. Pivtoradni. Od tých čias sa nič nezmenilo. Nečudujme sa. Kto už dnes siahne po klasike? Ale možno práve román Stepana Procjuka bude tým podnetom, že o tvorbe Archypa Teslenka sa znovu začne rozprávať.