Maroš Hečko je filmový scenárista a režisér, medzi jeho projekty patrí i festival krátkych filmov Azyl, ako textár a spevák pôsobil v alternatívnych kapelách Free Faces, Bezmocná hŕstka či Home Made Mutant, knižne vydal svoju básnickú tvorbu.

Michal Havran študoval v Paríži a Štrasburgu protestantskú teológiu, po návrate do Bratislavy založil slovenskú edíciu Le Monde diplomatique a stal sa jej šéfredaktorom, zameriava sa na pálčivé spoločenské témy.

Spoločne napísali politickú satiru Kandidát, ktorá bude na budúci rok sfilmovaná. 

iLiteratura: Na váš román padlo niekoľko výčitiek, podľa ktorých sa živíte na Gorile, dosiaľ najväčšej odpočúvaco-korupčnej kauze v dejinách Slovenska.
Maroš Hečko: Výčitky, ak nejaké sú, sú neopodstatnené. Príbeh a základnú synopsu sme písali v júli-auguste 2011, čiže pol roka pred Gorilou, takže sa na tejto kauze „živíme“ iba v tom, že prišla práve v čase, keď sme pripravovali knihu a scenár do distribúcie. Náš príbeh je navyše odlišný a týmto prepojeniam s realitou sa nedá vyhnúť, rovnako ako keď pripravuješ koncert a v ten večer je finále hokeja.
Michal Havran: Presne, knihu sme začali písať pred spomínanými udalosťami, ku ktorým som sa neskôr vyjadroval v mojich publicistických textoch. Nemala nás ako inspirovať, pretože príbeh sme vymysleli predtým. Na Gorile sa priživili politické strany vo voľbách, čiže túto výčitku nepovažujem za relevantnú.

iLiteratura: Čo bolo pôvodnejšie: napísať román alebo scenár?
Maroš Hečko: Najprv bol námet na film, ten sme v septembri 2011 odovzdávali Audiovizuálnemu fondu na vývoj do nového podprogramu pre hrané filmy s názvom Minimal, potom sme začali robiť na knihe a scenár vznikal popritom, ako sme písali román.

iLiteratura: Spolu ste písali tiež scenár alebo iba knihu?
Maroš Hečko: Knihu len s Mišom, k písaniu scenáru sme pozvali aj Petra Balka.

iLiteratura: Ako si vnímal neustále prepínanie zo spisovateľského módu na scenáristický?
Maroš Hečko: Nemal som s tým problém, námet filmu mal pomerne jasne vystavaný príbeh, toho sme sa držali a v jednom čase sme písali len knihu, až kým sme ju nedopísali. Aby to bolo zrozumiteľnejšie, písali sme literárny scenár, čo znamená, že technická stránka filmu sa rieši až teraz.

iLiteratura: Ako vôbec vznikol nápad na román s takouto tematikou?
Michal Havran: Je veľmi ťažké spomenúť si, ako sa vznikajú nápady. S Marošom sme sa stretávali, rozprávali, sledovali, čo sa deje, robili iné záležitosti a nejako sa to zrazu koncom minulého leta objavilo, že by bola sranda urobiť takýto film, z ktorého sa najskôr stala kniha.
Maroš Hečko: Chceli sme spolu písať scenár – frašku na slovenskú politiku a nakoniec nás písanie tak bavilo, že sme najprv napísali román.

iLiteratura: Momentálne je v slovenskej literatúre boom s pôvodnou i prekladovou prózou subžánrovo zameranou knihy z mafiánskeho a politického prostredia. Máte k nim tiež vzťah?
Michal Havran: Žánrovým veciam sa venujem takpovediac profesionálne: teológia a marginálne politické koncepty majú svoju žánrovú poetiku aj expresíva. Rovnako ako pirátske utópie a eschatologické špekulácie, o ktorých píšem do odborných publikácií. Pre jedného pražského vydavateľa som pripravil kritickú antológiu byzantských apokalýps, ktoré sú jedným z najzaujímavejších prejavov žánrového myslenia ranného stredoveku.
Maroš Hečko: Nečítal som ani jednu, takže to neviem posúdiť. Okrem toho, nemám toľko času, radšej sa venujem svojim projektom.

iLiteratura: Prezraďte ešte niečo o filme.
Maroš Hečko: Režisérom je Jonáš Karásek, kameramanom Peter Bencsík, lokácie sú bratislavské a herecké obsadenie slovenské i české.
Michal Havran: Chcem, aby sme urobili film, ktorý nebude opakovať hysterické klišé slovenského filmu a jeho pseudovergíliovskej selanky. Jonáš je vynikajúci režisér, absolútne ovláda dynamiku plynutia, ktorú si pochvaľoval Rudo Sloboda u Joycea, čo ma fascinuje.

iLiteratura: Ako vnímate fakt, že odpočúvanie jednej skorumpovanej investičnej skupiny, ktoré vo svojom románe náhodou tematizujete, sa o pár mesiacov neskôr stane reálnou spoločenskou témou číslo jeden?
Michal Havran: Ako logický následok vývoja za posledných dvadsať rokov.
Maroš Hečko: Myslím si, že Slovensko je na začiatku tejto témy. Česko ukazuje, že sme zatiaľ iba pootvorili dvere. U nás síce vznikol malý prievan, ale dvere akoby sa zabuchli. Po voľbách sa už nič nedeje. Téma číslo jeden je už mesiace zapadnutá prachom.

iLiteratura: Keď ste knihu dopisovali, mali ste nejaké očakávania? Spôsobili ste tiež aspoň spomínaný malý prievan? Aké na ňu boli reakcie, nemyslím teraz literárnokritické, ale politické.
Maroš Hečko: Mali sme ambíciu priniesť na knižný trh pútavé rozprávanie, ktoré človeka nepustí a to sa asi v istom zmysle podarilo, aspoň podľa mnohých reakcií. Samozrejme sú aj opačné, ako to pri každej knihe alebo filme býva. Ak však čitateľ pristupuje ku Kandidátovi bez očakávaní, že mu ponúkame odhaľovanie zákulisia konkrétnych politických káuz alebo nedajbože riešenia našej neutešenej spoločenskej situácie, asi nebude sklamaný a môže ho prekvapiť netradične vybudovaná žánrová kniha, ktorej základ tvorí denníková forma. Je to reálny príbeh, ktorý sa nestal, ako sa píše na obálke knihy. Je to jednoznačne fikcia.
Michal Havran: Myslím, že sme ani nechceli na nič poukazovať, ani nič odsúdiť alebo hodnotiť, iba napísať krátky príbeh, pri ktorom sme sa zabavili a dúfam, že aj naši čitatelia to nejako takto pochopia.

iLiteratura: Uvažujete do budúcnosti nad ďalšou literárnou spoluprácou?
Maroš Hečko: S Michalom sa na Kandidátovi veľmi dobre spolupracovalo, takže za seba môžem povedať, že veľmi rád.
Michal Havran: Maroš je veľký profesionál, čo začne, to aj dokončí a nikdy nezľaví z náročnosti, ktorú kladie na seba a na svojich spolupracovníkov. Veľmi mi to vyhovuje, je to vzácna vlastnosť a teším sa na pokračovanie.

iLiteratura: Kedy teda vyjde druhá časť románu?
Maroš Hečko: V súčasnosti sa úplne držíme príprav na film, ktorý sa bude nakrúcať na jeseň, takže na druhú časť pomyslíme až potom.