Zulfikar Zuko Džumhur
Zuko Džumhur patrí k jedným z najvýznamnejších moslimských autorov Bosny a Hercegoviny.
Zulfikar Zuko Džumhur (1920 Konjic-1989 Herceg Novi), bosniacky cestopisec, karikaturista a maliar.
Základnú školu a prvý stupeň gymnázia vyštudoval v Belehrade, druhý dokončil v Sarajeve. Spočiatku začal študovať právo, ktoré však zanechal a prešiel na Akadémiu výtvarných umení, ktorú ukončil v triede Petra Dobrovića.
Začal časopisecky s publikovaním svojich kresieb v roku 1947 (časopis Narodna armija), ďalej pôsobil už ako stabilný karikaturista a ilustrátor vo viacerých známych periodikách (Jež, Borba, Vetrenjac, Politika, Oslobođenje, Danas, Nin). Uverejnil spolu viac než 10 tisíc karikatúr a kresieb. Okrem toho sa zaoberal aj písaním scenárov pre televíziu, napísal tak scenáre pre viacero krátkych a tri celovečerné hrané filmy. Podieľal sa na 35-tich scénografiách pre divadlo. Posledných desať rokov pracoval na viacerých projektoch ako scenárista v sarajevskej televízii. Po smrti v Herceg Novom vo veku 69 rokov boli jeho ostatky prenesené do rodného mesta Konjic, kde je dodnes pochovaný.
Zuko Džumhur patrí k jedným z najvýznamnejších moslimských autorov Bosny a Hercegoviny. Známy je ako veľký bohém a bonviván. Jeho veľkým priateľom, kumpánom a nadšeným obdivovateľom bol známy juhoslovanský politik Josip-Broz Tito. Blízke vzťahy udržiaval i s laureátom Nobelovej ceny Ivom Andrićom.
Precestoval takmer celý svet a pre bosniacku literatúru tak zanechal vynikajúce cestopisy: Nekrolog jednoj čaršiji (Nekrológ jednej obchodnej štvrti, Sarajevo 1958), Pisma iz Azije (Dopisy z Ázie, Mostar 1974), Putovanje bijelom lađom (Cestovanie bielou loďou, Sarajevo 1982), Hodoljublja (Radosť z chodenia, Záhreb 1982).
Posmrtne mu boli vydané Izabrana djela (Zobrané diela, Sarajevo 1991), ktoré naviac obsahujú ešte cestopisy Pisma iz Afrike i Evrope (Dopisy z Afriky a Európy), Stogodišnje priče (Storočné príbehy) a tiež cestopis z Turecka pod názvom Adakale. V roku 1997 mu v edícii vydavateľstva Preporod Bosniacka literatúra v 100 knihách vyšiel ešte reprezentatívny výber z diela Putopisi (Cestopisy), ktorý sa odvtedy dočkal i ďalších reedícií.