Svetskú i cirkevnú históriu už od pradávna ovplyvňovalo a rozrôzňovalo veľké množstvo všakovakých faktorov: okrem čisto „svetských“ záležitostí, akými bezosporu boli výmeny na vedúcich vladárskych monarchistických postoch a trónoch, dobyvačné vojny, prírodné katastrofy a iné úkazy, významný vplyv na dobové dianie mali aj mnohé náboženské hnutia, duchovné prúdy a smery.

Postavenie bogomilov vo svetovej, či súčasne aj užšie v južnoslovanskej historiografii môže byť vnímané z viacerých náhľadov rôzne. Kým pre jedných išlo o regulérnu cirkev a cirkevné spoločenstvo, pre iných bogomilské učenie už navždy zostane sektárskym aheretickým duchovným prúdom.

Jednou z krajín, ktorú hnutie bogomilov do značnej miery ovplyvnilo, bolo a je Macedónsko. Aj v tejto krajine je dostatočne k dispozícii výskumný materiál a tiež mnoho literárnych prameňov k tematike. Avšak, nielen literatúra sa ukazuje ako jediný možný dostupný prostriedok pre zachytenie oblasti bádania: v teritoriálnych macedónskych vodách sa v pozícii ďalšieho umeleckého smeru sťa výrazového prostriedku pre tému bogomilstva ukazuje aj film. Národná macedónska kinematografia je známa kladením dôrazu na zobrazovanie vážnych historických tém ako nosných a ústredných motívov vo filmovom spracovaní. Bogomilstvo v nej takisto dostáva svoj priestor. V tomto prípade však nejde o priestor príliš veľký a významný. Pomerne mladá národná filmová tvorba za obdobie svojho kreovania a existencie dokázala vyprodukovať značné množstvo historicky závažného filmového materiálu. Tematika bogomilstva sa však v tomto pohľade neobjavuje až tak často. Konkrétne, doteraz je možné nájsť len dve výraznejšie filmové zmienky o uvedenom náboženskom hnutí. Ide o dva filmové tituly z dvoch rôznych filmových období, ktoré sa z minimálne jedného - bogomilského uhla pohľadu od seba diametrálne odlišujú: kým film prvý (Jad) svojim vznikom sa datuje do polovice rokov sedemdesiatych (1975), pričom zachytáva tematiku bogomilstva len okrajovo, ako kulisu pre iné historické a mytologické súvislosti a tiež ako kulisu pre rozohratie sociálne ladenej drámy na pozadí historických obrazov, film druhý (Tajnata kniga), patriaci do najnovšej národnej kinematografie v medzinárodnom koprodukčnom spracovaní, sa už zaoberá bogomilstvom do hĺbky, v hlavnej dejovej línii, rozoberajúc a približujúc divákovi jeden z jeho hlavných literárnych symbolov. V uvedenom novšom filme sa historickí bogomilovia osobne nenachádzajú, ale sa o nich iba hovorí, z pohľadu súčasnosti a súčasných výskumov a objavov.

HISTORICKÉ TÉMY V MACEDÓNSKEJ KINEMATOGRAFII

Ako už bolo spomenuté, pomerne mladá a skromná macedónska kinematografia, tak ako aj iné krajiny, kladie pri tvorbe filmov veľký dôraz na historickú tematiku zameranú na vnútorné dejiny štátu. Spracovávanie historických otázok vo filme je v záujme každého štátu podobného, vládou a štátnymi inštitúciami dotovaného filmového priemyslu. Okrem dejinných tém je štátnou politikou prioritné aj nakrúcanie filmov s aktuálnou, spoločenskou problematikou. Tieto oblasti tak reprezentujú oficiálnu, serióznu národnú kinematografiu, schopnú kvalitnej prezentácie na medzinárodnom poli. V štátnom záujme tak napríklad nie sú komédie, horory a iné komerčné oblasti, ktoré už sú zväčša financované zo súkromných domácich, prípadne zahraničných koprodukčných zdrojov.

Téma bogomilizmu sa dá zaradiť už medzi historické témy, so značným mystickým kontextom. Podľa analýz významného macedónskeho teoretika a režiséra Ljubišu Georgievského spracovávanie historických tém je možné rozdeliť do viacerých skupín podľa spôsobu vykreslenia obsahu dejín a dejinných udalostí. Minulosť podľa neho môže byť prezentovaná ako mýtická, ako historická (s predpokladanými mýtickými prednosťami), alebo aj ako časová dekorácia (kulisa) pre akčný film.

V prípade skúmania našich dvoch vyselektovaných filmov s bogomilskou tematikou sa dá s týmto rozdelením úplne stotožniť. Kým film Tajna kniga je podaný v historickom duchu s evidentnými a značnými mýtickými obrazmi (zároveň však aj očividným prvoplánovým komerčným zneužitím tematiky značne znehodnotený ), film Jad predstavuje bogomilstvo práve len ako pozadie pre rozohratie pomerne výrazne akčného, divokého biblicko- hororového motívu. Každý z týchto filmov je preto potrebné skúmať, rozoberať a hodnotiť samostatne- vzhľadom na metodologicky rôzny filmársky prístup k zobrazeniu problematiky bogomilstva sa totiž predpokladá maximálne rozdielny výsledok výskumu.

BOGOMILOVIA V MACEDÓNSKOM FILME 1 (JAD)

Macedónska kinematografia sedemdesiatych rokov minulého storočia je charakterizovaná produkciou niekoľkých diel s výrazným historickým, prevažne vojnovým zameraním. Okrem iných filmov s vojnovou tematikou sa na domácu scénu uviedol vynikajúcim filmom Crno seme z roku 1971, nakrútenom podľa rovnomennej literárnej predlohy Taška Georgievskeho, režisér Kiril Cenevski. Film z obdobia okolo roku 1946, času občianskej vojny v Grécku, rozohráva príbeh macedónskych vojakov v službách gréckej armády, ktorí boli internovaní v zajateckom tábore na pustom ostrove uprostred Egejského mora pod zámienkou, že sú komunisti a nepriatelia kráľovského Grécka. Film dnes patrí k najvýznamnejším dielam s historickou problematikou v dejinách národnej filmovej tvorby. Predpoklad, že režisér Cenevski bude v tomto nastúpenom trende pokračovať aj vo svojich ďalších dielach, sa však prekvapivo nenaplnil. Jeho ďalší výtvor z roku 1975 pod názvom Jad (Hnev) sa úplne vymyká zo žánrového zamerania nielen domácej, macedónskej filmovej produkcie, ale je určite ojedinelým výtvorom v celej juhoslovanskej kinematografii daného obdobia. Dá sa však povedať, že Cenevski stavil v tomto prípade na experiment, keď spojil v jednom filme niekoľko rozdielnych motívov. Pre kvalitného režiséra musí byť príznačné, že sa nesmie snažiť v jednom diele riešiť príliš veľa paralelných línií a nemal by rozohrávať veľa závažných problematík. Cenevski sa o to aj tak pokúsil, pričom tak vzniklo dielo pomerne rozporuplné a prekvapivé. Aj v dnešnom období je totiž tento film predovšetkým v zahraničných distribúciách a filmových recenziách, kritikách a prehľadoch žánrovo mylne označovaný ako horor či dokonca sci-fi, oproti oficiálnemu zatriedeniu do kategórie historická dráma. Film zvláštny a na svoju dobu novátorský čo do výberu témy mätie filmové kruhy vo svete dodnes, nás však zaujíma, pretože okrem ďalších oblastí aspoň čiastočne rieši tiež problematiku vykreslenia a historického postavenia a zatriedenia bogomilskej herézie v dejinách domáceho národa. Je treba zopakovať, ćo už bolo načrtnuté v predchádzajúcich kapitolách - že ústredným motívom diela je do toho obdobia málo rozoberaná biblická mýtopoetika. Dramatický príbeh na motívy biblického námetu o dvoch bratoch Kainovi a Ábelovi, z ktorých jeden zabil druhého, dostáva hlavný priestor v Cenevského filme.

V centre pozornosti stojí Avram, ktorý veľmi túži po potomstve, no so svojou ženou mu to nie je súdené. Avram si napokon nachádza milenku v slúžke Daliji, tá po krátkom čase ostáva tehotná. Avramova žena po mnohých modlitbách a obetovaní božstvu takisto predsa len otehotnie. Avramovi sa tak narodia dvaja synovia, Gavril a Vardan. Kým prvý dostane ako syn vzíjdený z manželstva všetku otcovu pozornosť, opateru a lásku, Dalija so synom Vardanom sú Avramom prinútení odísť do kláštora, kde ich zasvätí cirkvi a Bohu. Bratia sa, keď vyrastú, stretávajú, ale nevedia o sebe, že sú príbuzní. Príbeh pokračuje ďalej a smeruje k tragickému vyústeniu, kde sa rieši niekoľko spoločenských a náboženských problematík. To však už nie je v zábere nášho pozorovania a skúmania. Pre nás je podstatná iná dejová línia. V pozadí príbehu, ako kulisa pre hlavnú tému stoja tiež bogomilovia. Film totiž začína scénou, kedy sedliak Avram je svedkom brutálnej scény súdobej inkvizície proti jednému bogomilovi. Hneď spočiatku sa tak stretávame s touto témou. Aj keď by sa mohlo zdať, že by bogomilizmus mohol vo filme po úvodných scénach dostať veľký priestor, nie je tomu tak. Režisérovi i ostatným tvorcom filmu išlo skôr o navodenie atmosféry danej doby, do ktorej bezosporu patrila aj doba kreovania, rozmachu a úpadku učenia bogomilov. Vo filme sa však predsa len nájde ešte niekoľko obrazov, v ktorých nájdeme týchto heretických učiteľov. Tak napríklad , keď sa Avram dozvie, že mu ukradli dobytok- syn Gavril už ako dospelý dostane možnosť nájsť zlodejov. Do prenasledovania sa zapojí aj Vardan, ale ani jeden z nich ešte stále netuší, že sú v tom najtesnejšom príbuzenskom pomere- že sú bratia. Filmová scéna, ktorá následuje, ukazuje, ako obaja prichádzajú na svojej ceste za zlodejmi na miesto, kde sa stretávajú a organizujú bogomilovia so svojimi následovníkmi a sympatizantami. Potulní kazatelia kážu o spravodlivosti a rovnosti medzi ľuďmi. Gavril ich však v zlosti začne rozháňať. V tejto fáze sa zdá, že zámer tvorcov filmu je poukázať na dochované prenasledovania a páchané neprávosti voči tejto kacírskej sekte, pričom toto filmové vykreslenie je smerom k bogomilom v pozitívnom a súcitnom postavení.

V jednej z ďalších scén, kedy Vardan zachráni pri jednej udalosti pred vraždou Gavrilovu matku, no svoju vlastnú nájde po návrate do kláštora mŕtvu, keďže tá po znásilnení opitými mníchmi spáchala samovraždu, sa opäť stretávame s bogomilmi. Vardan krvavo pomstí svoju matku a mníchov v kláštore stihne spravodlivý trest - Vardan napokon podpáli aj kláštor a uteká odtiaľ preč. Nájde skrýšu bogomilov a zostáva pri nich. Hnev biskupa nad vraždou svojich podbratov mníchov však nenechá na seba dlho čakať. Je zaujímavé sledovať, že kým oficiálny Avramov syn Gavril vyznáva ako svoj otec oficiálne náboženstvo, paradoxne v kláštore vychovávaný a vyrastajúci Vardan stojí na strane bogomilov. Je pravda, že bogomilovia majú čím ďalej tým viac vo filme pozitívnejšie, mierne nostalgické postavenie, čomu sa však nemožno ani príliš čudovať, keďže všeobecná mienka na tomto území je smerom k tomuto náboženskému spoločenstvu pomerne priaznivá.

Posledný krát sa na scénu vo filmovej snímke Jad dostávajú bogomilovia v čase, keď graduje pátranie vojakov vyslaných biskupom. Vardan sa schováva medzi bogomilmi, ktorí pokračujú aj naďalej vo svojom pouličnom hlásaní pravidiel a učených duchovných myšlienok. Okrem iného kážu aj o falošnosti a pretvárke duchovných oficiálnej cirkvi a o správnosti svojho vlastného potulného kazateľstva ako o jedinej správnej alternatíve pre spásu a záchranu sveta a ľudstva na zemi. Prichádzajú však vojaci a bogomilov zabíjajú, pričom Vardana chytia, aby ho mohli súdiť ako vraha za svoj čin, ktorý spáchal. Obraz bogomilov a ich neľahký údel v macedónskych a európskych dejinách sa definitívne trpko napĺňa- verné zachytenie ich likvidácie tak symbolicky dotvára celkový kolorit pre hlavnú dejovú líniu, ktorá vo filme pokračuje a je riešená ďalej, spejúc pozvoľna k svojmu, taktiež tragickému, koncu.

BOGOMILOVIA V MACEDÓNSKOM FILME 2 (TAJNATA KNIGA)

Diametrálne odlišný pohľad na tému bogomilstva na teritóriu dnešného Macedónska ponúka film, ktorý bol nakrútený 28 rokov po filme Hnev. Režisér Vlado Cvetanovski pod veľkolepou záštitou domáceho Ministerstva kultúry je osnovateľom pôvodne značne ambiciózneho medzinárodného macedónsko-francúzsko-holandského koprodukčného filmového projektu s názvom Tajnata kniga (Tajná kniha). Už samotný názov filmu z roku 2003 napovedá o uhle pohľadu na samotné učenie bogomilov. Príbeh sa odvíja podľa historicky pravdivej problematiky tzv. stratených kníh. V histórii bogomilskej literatúry si najväčšiu pozornosť historikov a ďalších bádateľov právom zasluhuje najznámejší doložený spis Tajna kniga, ktorej vznik sa posúva približne do rozmedzia 11. až 12. storočia na územie vtedajšieho Bulharska. Originál knihy sa vśak nedochoval, existujú len jej neskoršie latinské opisy pod názvami Liber secretus a Liber sancti Joannis. Tematika bogomilov je tak prostredníctvom ich hlavného a najznámejšieho literárneho diela hlavným motívom filmu - dej sa odohráva medzi Macedónskom a Francúzskom, kedy sa francúzsky bádateľ a vedec (v hereckom stvárnení Thierry Fremonta, presláveného svojou úlohou v kultovom filme Bryana de Palmu Femme fatale) rozhodne odísť do Macedónska a pátrať po originálnej, údajne nedochovanej verzii Knihy sv. Jána (Tajnej knihy). Dej je teda postavený na magickosti a záhadnosti - na pomerne módnej teórii tajomna a mysticizmu. Vo Francúzsku je etablovaná vcelku silná odborná bádateľská skupina, zaoberajúca sa apokryfnými textami bogomilov. Dokonca, produkcia filmu zašla až tak ďaleko, že v jednej zo scén nakrútených v Carcasone (Francúzsko), sa objaví aj významná vedecká osobnosť Edina Bozuki, jedna z najväčších výskumníčok v oblasti bogomilstva a objaviteľka prepisu Tajnej knihy vo Francúzsku. Liber secretus prežívala storočiami, bola zavrhnutá inkvizíciou a jej originálna verzia bola zničená, alebo sa stratila práve na území súčasných hraníc Macedónska.

Aj keď film rozhodne nedosiahol veľký komerčný úspech a napriek veľkým a ambicióznym predsavzatiam, solídnemu hereckému obsadeniu (okrem už spomenutého Fremonta vo filme hrá exkluzívne i Jean-Claude Carriére, filmový mág, preslávený napríklad ako scenárista Formanovho Valmonta, alebo Labina Mitevska, známa aj česko- slovenským divákom ako Vesna z Ondříčkových Samotárov, či Zamira z Mančevského Pred dažďom), masívnemu rozpočtu a húževnatých producentských, reklamných a politických subvenciách sa nestal filmovým hitom, pre laickú i odbornú verejnosť však pripravil hutný výskumný materiál, ktorý významne prispel k rozšíreniu portfólia materiálov o bogomilskej problematike na poli v dnešnej dobe dynamicky sa rozvíjajúcej oblasti filmu a audiovizuálnej kultúry.