Keď sa pred časom objavila na pultoch kníhkupectiev prvá časť spomienkovej pozostalosti Jána Roznera, literárny svet prekvapene spozornel. Pochybnosti ohľadom jeho „literárneho návratu“ boli do istej miery opodstatnené, veď o prienik do biografického písania sa pokúsil z pozície autora, ktorý zhodou absurdných dobových okolností na viac než tridsať rokov zmizol zo slovenského kultúrneho horizontu a vyzeralo to tak, že sa nadobro (a tak trochu demonštratívne) odmlčal.
LS