Svojho času mi jednu zo svojich básnických zbierok podpísal slovami: „Ivanovi od Ivana. Jackaninovi od Drača“. Ďalšiu už nepodpíše... Smutná správa prišla z Kyjeva. V utorok 19. júna 2018 zomrel ukrajinský básnik, prekladateľ, filmový scenárista, politik, verejný dejateľ Ivan Drač (1936–2018).

Bol vedúcou osobnosťou „šesťdesiatnikov“ – básnikov, ktorí vstúpili do ukrajinskej literatúry v 60. rokoch minulého storočia. Pozornosť literárnej kritiky a čitateľskej verejnosti upútala jeho poéma Nôž v slnci (Niž u sonci, 1961). Táto poéma rozbúrila dovtedy „pokojnú“ hladinu literárneho života Ukrajiny. Už len samotný jej názov provokoval! A ďalšie dôvody? Novátorstvo, nové výrazové prostriedky, neustále experimentovanie, búranie stereotypov. Ide o nové nazeranie na skutočnosť. Tomu sa podriaďuje celá jeho poetika.

Vo svojom knižnom básnickom debute Slnečnica (Sonjašnyk, 1962), ale aj v nasledujúcich – Pretuberancie srdca (Protuberanci sercja, 1965), Poézie (Poeziji,1967), Balady všedných dní (Balady budniv, 1967) ukázal originalitu umeleckého videnia. Pre poéziu Drača je príznačné využitie kompozičných a výtvarných prostriedkov, ale aj iných druhov umenia, ktoré ešte väčšmi zvýrazňujú estetickú pozíciu autora.

Nemôžeme povedať, žeby český čitateľ nepoznal tvorbu Ivana Drača. Knižne vyšli tri výbery z jeho diela: Teliženské léto, Mladá fronta, 1964; Dívčí prsty, Lidové nakladatelství, 1971; Sicilská obrana, Odeon, 1987. Všechny tři sbírky přeložil Jaroslav Kabíček. Vydanie Mladá sovětská poezie – Ukrajinští básníci (Svět sovětů, 1965) prinieslo devätnásť básní Drača taktiež v preklade J. Kabíčka. Český ukrajinista Orest Zilynskyj v doslove píše o „lyrickej bravúre a feérickej básnivosti“ Drača. V roku 1975 vychádza výber Tvar větru. Deset ukrajinských básníků (Československý spisovatel, 1975), ktorý obsahuje sedem básní v preklade J. Kabíčka z Dračovej zbierky K prameňom (Do džerel, 1972).

V doslove Novátorský a svojský básnik k slovenskému vydaniu výberu z poézie Drača Divokvet, ktorý preložil Ján Majerník za jazykovej spolupráce Márie Rudlovčákovej (Slovenský spisovateľ, 1971) Marián Heveši píše aj o paralele poézie Drača s poéziou slovenského básnika Miroslava Válka. V roku 1980 v bratislavskom vydavateľstve Smena vychádza antológia mladej ukrajinskej poézie Čistými rukami, ktorá publikuje šesť básní Ivana Drača v preklade Mariána Hevešiho.

Výraznú stopu zanechal Drač aj v ukrajinskej kinematografii v čase ukrajinského poetického filmu. Bol autorom scenárov takých filmových diel ako Studňa pre smädných (Krynycja dlja sprahlych, 1964), Kamenný kríž (Kaminnyj chrest, 1968), Idem k tebe (Idu do tebe, 1971) a mnohých ďalších.