Smutná správa prišla z Ľvova. Vo veku 74 rokov zomrel Roman Lubkivskyj (1941–2015), ukrajinský básnik, prekladateľ, literárny kritik, diplomat.

Po básnikoch „šesťdesiatnikoch“ (L. Kostenková, V. Symonenko, I. Drač, M. Vinhranovskyj, D. Pavlyčko, B. Olijnyk a ďalší) prichádzajú do ukrajinskej poézie v druhej polovici 60. rokov XX. storočia básnici, ktorých vstup do literatúry bol pokojnejší. Viac sa venujú úvahám, meditácii, sústreďujú sa na problémy jednotlivca. Meditácia a úvahy akoby sa vlastnou silou odrážali od života, ľudského osudu a nachádzali miesto v poézii. K básnikom tohto obdobia patrí aj Roman Lubkivskyj. Výrečne o tom svedčia aj jeho prvé básnické zbierky Zabudované jelene (Začudovani oleni, 1965) a Hromový strom (Hromové derevo, 1967).

Na rozmedzí 60. a 70. rokov minulého storočia prichádza do ukrajinskej poézie tzv. folkloristický živel. Zasiahne aj poéziu Lubkivského. Literárny kritik Mykola Iľnyckyj takto charakterizoval tento zjav v poézii Lubkivského: „U R. Lubkivského folklórny symbol prerastá úlohu prostriedku, prvku umeleckej palety. Stáva sa súčasťou umeleckého svetonázoru lyrického hrdinu.“ Treba však mať na zreteli aj dusnú spoločensko-politickú atmosféru, v ktorej táto poézia vznikala a zaiste aj preto sa v nej objavujú tieto umelecké postupy. Ľudové motívy, sujety a obrazná symbolika ukrajinského folklóru v poézii Lubkivského ožíva vo svojráznej umeleckej interpretácii.

Básnický talent sa prejavil aj v jeho ďalších zbierkach: Ramená (Ramena, 1969), Pochodne (Smoloskypy, 1975), Astrológ (Zvizdar, 1977), Majolika (1985), Slovenské leto (Slovácke lito, 1985), Augustové jablko (Serpneve jabluko, 1989), Pohľad večnosti (Pohľjad vičnosti, 1990), Anjel v snehoch (Janhol v snihach, 2005), Forum Romanum (2008, 2009). V posledných rokoch rozsah pocitov v jeho poézii je veľmi široký – od nevídaných emócií až k rozčarovaniu s horkastou príchuťou. Historické kolízie v živote ukrajinského národa neraz nachádzajú paralelu so súčasnosťou.

Osobitnou kapitolou literárnej tvorby Lubkivského je jeho prekladateľská činnosť. U Lubkivského je umelecký preklad prejavom tolerancie a úcty k iným. Bohatstvo a špecifika slovanských literatúr poskytli mu novú optiku, nové nazeranie na svet a zároveň poskytlo pozrieť sa na svoje problémy z istej vzdialenosti, z iného zorného uhla, takpovediac, cez iný optický systém.

Prvé preklady zo slovenskej literatúry sa objavujú na začiatku 60. rokov. V antológii slovenskej poézie, ktorá vyšla v kyjevskom vydavateľstve Deržlitvydav v roku 1964 nájdeme aj jeho preklad básne Pavla Horova (1914–1975). Neskôr sa s jeho prekladmi môžeme stretnúť na stránkach ukrajinskej literárnej periodickej tlače, kde prekladá poéziu L. Novomeského, M. Válka, J. Bottu, J. Kráľa, P. O. Hviezdoslava, A. Plávku, V. Mihálika, Ľ. Feldeka, Š. Strážaya a mnohých ďalších. V roku 1982 v kyjevskom vydavateľstve Moloď vychádza antológia slovenskej poézie pod názvom Tatranská dúha (Veselka Tatr), ktorú nielen zostavil, ale prispel do nej aj svojimi prekladmi. Jeho preklady slovenskej poézie sa objavujú aj v zborníku Otvorený dom (Vidkrytyj dim), ktorý vyšiel v roku 1982 v Užhorode. Prekladal diela mnohých slovanských básnikov, ktorých poézia sa dostala do antológií Slovanské nebo (Slovjanske nebo, 1972), Slovanská lýra (Slovjanska lira, 1983). V roku 1988 bola mu udelená cena P. O. Hviezdoslava za prekladateľskú činnosť a popularizáciu slovenskej literatúry v Ukrajine.

Z českej literatúry to bola predovšetkým poézia J. Wolkra, ale aj F. Hrubína, S. K. Neumanna, J. Horu, V. Friča, J. Žáčka a mnohých ďalších. V roku 1984 udelil mu Český literárny fond Cenu V. Nezvala a v roku 2008 získal cenu Ars Translationis za preklad českej veršovanej tragédie Václava Friča Ivan Mazepa. V roku 1978 vyšla jeho kniha eseji Spektrum (Mnohosvitoč), v ktorej sú taktiež eseje o J. Wolkrovi a P. O. Hviezdoslavovi.

Nakoľko pozná český a slovenský čitateľ básnickú tvorbu Romana Lubkivského? V roku 1975 vychádza v Prahe vo vydavateľstve Československý spisovatel zborník poézie Tvar větru (Deset současných ukrajinských básníků), v ktorom deväť básní Lubkivského preložil Jiří Žáček. Bratislavské vydavateľstvo Smena v roku 1980 vydáva antológiu mladej ukrajinskej poézie Čistými rukami. Nájdeme v nej aj poéziu Lubkivského v preklade Ľubomíra Feldeka, ba dokonca aj rozhovor s ním. Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v roku 1988 vydáva výber z poézie R. Lubkivského pod názvom Slovenské madony. Básne preložili Juraj Andričík a Ľubomír Feldek.

Keď mi nedávno zavolal, pripomenul mi: „Nezabudni ma navštíviť, keď budeš vo Ľvove“. A potom zaspieval clivú slovenskú ľudovú pieseň. Už mi ju nezaspieva. Spieva však jeho poézia.