V závere apríla zomrel ukrajinský básnik Borys Olijnyk (1935–2017), ktorý takto sformuloval svoje životné a umelecké krédo: „Písať, ako žiješ, a žiť, ako píšeš.“ Borys Olijnyk je autorom vyše 40 kníh, ktoré vyšli na Ukrajine a v iných krajinách. Jeho poéziu prekladali do ruštiny, taliančiny, rumunčiny, poľštiny, srbčiny, češtiny, slovenčiny a ďalších jazykov. Prvá jeho zbierka poézie Búšia do ocele kováči (Bjuť u krycju kovali) vyšla v roku 1962 a bola to lyrika o povojnových časoch, o tom, čo prežil sám autor, čo prežil ukrajinský národ. Z ďalších jeho básnických zbierok treba spomenúť: Dvadsiata vlna (Dvadciatyj val, 1964), Voľba (Vybir, 1965), Kruh (Kolo, 1968), Ozvena (Vidlunnja, 1970), Na čiare ticha (Na liniji tyši, 1972), Stojím na zemi (Stoju na zemli, 1973), Pohyb (Ruch, 1973), Zaklínanie ohňa (Zaklynannja vohnju, 1978), Sivá lastovička (Syva lastivka, 1979), V zrkadle slova (U dzerkali slova, 1981), Tajná večera (Tajemna večerja, 2000).

Český čitateľ sa s poéziou Olijnyka zoznamuje v antológii Mladá sovětská poezie – ukrajinští básníci (Svět sovětů, Praha, 1965). Dve básne (Balada o kapsáři, Nemohu tě sevřít do náručí) preložil Jaroslav Kabíček. V doslove Mladí básníci sovětské Ukrajiny český ukrajinista Orest Zilynskyj o poézii Olijnyka napísal ako „o hranatom optimizme a epickej konkrétnosti“. V roku 1975 vo výbere Tvar větru (Československý spisovatel, Praha, 1975) Kabíček preložil tri básne Olijnyka: Ozvěny, Dlaň, Stojím na zemi.

Slovenský čitateľ sa s jeho tvorbou zoznamuje na začiatku 80. rokov 20. storočia. V antológii mladej ukrajinskej poézie Čistými rukami (Smena, Bratislava, 1980) je osem básní Olijnyka v preklade Jána Majerníka a Ľubomíra Feldeka.

Rozsiahly výber z jeho poézie Zaklínanie ohňa vychádza knižne v košickom Východoslovenskom vydavateľstve v roku 1982 v preklade Juraja Andričíka, Ľubomíra Feldeka a Jána Majerníka. V doslove, ktorého autorom je Juraj Andričík, sa píše: „Olijnykov vývin prirodzene smeroval od veršov zachycujúcich vonkajšie javy skutočnosti k básňam hlboko filozofickým. Za atribúty jeho poézie možno považovať pomerne časté využívanie epických prvkov a tendenciu k sujetovosti, čo zákonite vyúsťuje do dlhších básní, poém, balád, podobenstiev, ďalej zmysel pre jemný humor a iróniu, hovorovú intonáciu, využívanie folklórnych prvkov, publicistický lyrizmus, a kde si to téma vyžaduje, aj bojový zápal.“

Borys Olijnyk bol významnou osobnosťou, ktorú bude treba dôkladne zhodnotiť, a to aj v súvislosti s jeho bohatou kultúrno-spoločenskou činnosťou.