Záujmové pole jazykovedy je v súčasnosti veľmi široké a pestré; aj táto humanitná veda totiž podlieha snahám o interdisciplinaritu. Potreba orientovať sa v tomto pozoruhodnom priestore sa dotýka predovšetkým lingvistov, sociálnovedne či kulturologicky zameraných odborníkov alebo vysokoškolských študentov, ale môže byť – samozrejme – príťažlivá aj pre širší okruh záujemcov. Oporu pri tejto orientácii môže poskytnúť nová – v lingvistických kruhoch už dlhšiu dobu očakávaná – publikácia profesora Juraja Dolníka Všeobecná jazykoveda s podtitulom Opis a vysvetľovanie jazyka.

Autor sa zameriava predovšetkým na základné, východiskové teórie a témy, ktoré výrazne ovplyvňujú a podnecujú jazykovedné výskumy. Knihu koncipuje prehľadne a systematicky: od vymedzenia predmetu všeobecnej synchrónnej jazykovedy cez systémovú lingvistiku až po najnovšie explanačné teórie jazyka. Text je informačne nasýtený a poskytuje bohatú terminologickú bázu využiteľnú v praxi alebo štúdiu.

V kapitole o systémovej lingvistike sa otvárajú tradičné otázky vzťahu reči a jazyka, pričom sa prehľadne vyčerpáva oblasť systémového opisu jazyka, napríklad klasifikácia rečových a jazykových jednotiek, hlavné teórie nazerania na jazykový znak, dynamika jazyka, textová lingvistika atď.

Prechod k aktuálnym koncepciám tvorí časť Od deskripcie k explanácii, pre ktorú je príznačný filozoficko-úvahový štýl. Kladenie si otázok podľa prezentovaných tém podnecuje i čitateľovo uvažovanie a ponúka priestor na ďalšie riešenia, ako napríklad nazerať na jazyk a jeho nositeľov. Dôležité je pritom odhaľovanie povahy jazyka a jeho chápanie ako fenoménu tretieho druhu a zároveň jeho vysvetľovanie na základe princípov. Tie sa nehľadajú v jazyku, ale v mimojazykovej realite, bežnom živote a stávajú sa východiskom pre vysvetľovanie fungovania jazyka ako nástroja komunikácie, jazykových procesov, prvkov a pod. Hlavnými prezentovanými princípmi sú ekvivalencia, orientačná preferencia a prirodzená dominancia.

V ďalších kapitolách sú opísané východiská a pozadie kognitívnej lingvistiky (so zameraním na generatívnu gramatiku), pragmatiky, analýzy rozhovoru a sociolingvistiky. Nechýbajú tu riešenia ťažiskových otázok týchto disciplín, ich terminologická báza, vývojové tendencie a predovšetkým pri každej oblasti sa jasne črtá metodologická základňa – z globálneho aspektu ako objektivistický prístup v protiklade so subjektivistickým a tieto prístupy sú ďalej doplnené bližšími špecifikáciami.

I keď sa autor vracia k témam, ktoré v minulosti už spracoval, rozširuje ich, modifikuje (napríklad pohľad na systémovú lingvistiku alebo ekvivalenčný prístup k jazykovým javom) a zároveň pribúdajú nové. V závere načrtáva smerovanie k «egolingvistike», ktorá ešte výraznejšie prepája jazyk s jeho nositeľom: „Konečný cieľ poznávania však možno presunúť na samotného človeka položením otázky, čo vyplýva z lingvistického poznania jazykových prejavov interakčnej sebaprojekcie pre poznanie človeka.“

Publikácia prináša nielen pohľad na stav súčasného lingvistického výskumu a záujmu, ale aj autorovo ponímanie problematiky a vlastný príspevok k jej riešeniu. Nezostáva pritom «iba» v oblasti lingvistiky, zasahuje aj do filozofie, sociológie, psychológie či všeobecne „náuky o človeku“.