Majk Johansen (Mychajlo Hervasijovyč Johansen, 1895–1937) bol ukrajinský básnik, prozaik čias Rozstrieľaného obrodenia, literárny kritik, prekladateľ, scenárista a neobvyklé meno v ukrajinskej literatúre. Niektoré pramene tvrdia, že jeho otec bol Lotyš alebo Nemec, lenže môžeme sa stretnúť aj s úvahami o jeho švédskom či nórskom pôvode. Napríklad o jeho švédskom pôvode píše literárny vedec Mikuláš Nevrlý (1916–2019) v zborníku Minulé na súčasné (Mynule j sučasne, Kyjiv 2009, s. 376). V autobiografii, ktorá sa nachádza v dokumentárnom zborníku Sami o sebe (Sami pro sebe, Kyjiv 2015, s. 226) sa píše, že jeho mama (Ukrajinka) pochádzala zo starého kozáckeho rodu. Je to teda neobvyklé meno, ale bez neho si nevieme predstaviť ukrajinskú literatúru 20. storočia.

Majk Johansen priam zbožňoval literatúru. Svedčí o tom aj jeho výrok: „Mám rád slovo a myslím si, že mi opätuje lásku. Mám ho rád preto, že sa so mnou hrá, zabáva ma, utešuje, nikdy na mňa nezabúda.“ Jeho bezprostrednú účasť v literárnom procese hodnotila kritika ako najzaujímavejší jav v dejinách ukrajinskej literatúry. V poézii, v próze a v teoretických článkoch sa usiloval dostať ukrajinské slovo na európsku úroveň. Zároveň sa snažil o konsolidáciu mladej ukrajinskej literatúry.

Bol jedným zo zakladajúcich členov literárnych skupín Sliplka proletarskych pysmennykiv Hart a VAPLITE. Prvé Johansenove básne boli napísané v nemčine a ruštine. Od roku 1921 sa deklaroval ako ukrajinský básnik. Za sedemnásť rokov aktívnej tvorivej činnosti vydal osem básnických zbierok, desať kníh prózy, k tomu treba pridať štyri zbierky prózy pre deti a preklady. Venoval sa taktiež kinematografii, píšuc filmové scenáre.

Na začiatku jeho tvorivej cesty literárny kritik Oleksandr Bileckyj (1884–1961) nazýva jeho básnické úsilie oneskoreným romantizmom. Neskôr sa Johansen vracia k sujetovej poézii, balade, veršovanej poviedke. Ako v poézii, tak aj v próze zachováva svoju tvorivú individualitu. Jeho prozaické diela sa vyznačujú výraznou fabuláciou, premyslenou konštrukciou, zaujímavým až dobrodružným sujetom. Tým všetkým sa líši od svojich predchodcov.

Dňa 18. augusta 1937 bol uväznený a v októbri bol obvinený z účasti v protisovietskej organizácii. 26. októbra 1937 zaznel rozsudok: zastreliť a konfiškovať všetok majetok. O deň na to ho zastrelili vo väznici NKVD v Kyjeve.

Generácia umelcov, ktorá sa blysla svojou tvorbou v 20. a 30. rokoch minulého storočia a neskôr bola likvidovaná stalinským režimom, vošla do dejín ukrajinskej literatúry pod názvom Rozstrieľané obrodenie („Rozstriljane vidrodžennja“). Dokážeme si predstaviť, kde by bola ukrajinská literatúra, keby sa nebola utrhla reťaz pokolení?!