Román môžeme nadľahčene vnímať ako cestu vlakom na dlhej trati, počas ktorej stretneme množstvo postáv s navzájom prepletenými osudmi. Miniromány sú v tomto prípade o postavách a postavičkách, ktoré do tohto vlaku pristúpili na najkratšiu možnú vzdialenosť. Zanechali v nás však silný dojem originality a dôkaz pestrosti života literatúry.

Miniromány sú zbierkou textov úplne špecifického charakteru. Tak ako sa dá z „lúky vybrať esencia vône“, tak autori vyskúšali vytvoriť esenciu príbehu na minimálnom priestore. A to nielen textovom. Kniha pozostáva z dvoch častí a každá časť je zároveň nahratá na CD. Nejde len o ďalšiu audioknihu alebo akýsi doplnok. Cenným je fakt, že všetky tieto príbehy boli odvysielané aj na rádiu Devín. Narozprával, načítal ich Daniel Heriban. Vznikla tak originálna spolupráca vydavateľstva Artforum a Slovenského rozhlasu, celá zabalená v škatuľke pripomínajúcej ručne ladiace rádio, aké si pamätáme z kuchýň našich starých rodičov. Tvorcovia poňali aj obal knihy ako hru, čo do istej miery predurčuje obsah príbehov.

Autormi príbehov sú etablovaní prozaici, ale aj úplní nováčikovia (napr. Michaela Rosová, o ktorej ešte budeme pravdepodobne počuť). V niektorých prípadoch (Silvester Lavrík, Márius Kopcsay), je krátka forma veľmi užitočná a výstižná vzhľadom na tému a rýchlosť, v akej sa zachytávané udalosti odohrávajú. Autorov napočítame v knihe pomerne veľa, ale neexistuje asi žiadna téma, ktorá by ich navzájom prepojila, s výnimkou rozsahu. Ak totiž dostane spisovateľ zadanie napísať príbeh, ktorý by sa dal prečítať nahlas do štyroch minút a prečítať ešte rýchlejšie, je takmer nemožné rozvinúť rozsiahly dej alebo zápletku. Preto sú to skôr nápady, efekty a záblesky, často tu nájdeme netradičné polohy spisovateľov ako napríklad nečakane zrozumiteľný a vtipný príbeh od Ballu, vitalitu a originalitu Daniela Heviera, prostredníctvom Laca Keratu sa napríklad dozviete, ako sa dostať k nebeskej bráne za tri dni. Na druhej strane sú autori, ktorých prístup ostáva rovnaký, ako ich poznáme aj z iných kníh, ale napriek tomu sú veľmi originálni. Je to predovšetkým takmer klasická palimpsestová hra Petra Krištúfka a hravé stieranie hraníc medzi fikciou a realitou Karola D. Horvátha.

Miniromány boli možno aj príležitosťou vyskúšať vytvoriť dielko, ktoré by bolo ťažké zaradiť niekam inam, hoci v kontexte ostatných krátkych textov pôsobia úplne prirodzene. Pravdou však tiež je, že dlhšie podoby niektorých príbehov by mohli pôsobiť ako klišé, čo platí predovšetkým o ironických zápletkách o stereotypoch života (Jana Juráňová, Kopcsay) a možno aj čiernom humore Gabriely Alexovej. Stručnosť a skratkovitosť z nich takto spravili príjemné čítanie bez zbytočných slov navyše.

V prípade Minirománov je naozaj škoda, že sa môžu v kníhkupectvách veľmi ľahko stratiť, ak sa vôbec dostanú do predajní. Nie kvôli originalite, novosti, celkovej príťažlivosti. Škoda je to kvôli dôkazu, že existuje pôvodná slovenská tvorba na vysokej úrovni, pričom popiera všetky klišé spojené s náročnosťou vnímania dobrej literatúry. Nie je predsa problém počúvať toto dielo hoci aj cestou do práce v električke alebo počas chôdze po meste a mať z literatúry jednoducho dobrý pocit.

Kolektív autorov: Miniromány (kniha + 2 CD), Artforum 2009, 112 stran