„...Kto za čo, ale my za nezávislosť. Kvôli tomu je nám tak ťažko.“ To sú slová známej ukrajinskej poetky Liny Kostenko. Je to vlastne aj o tom, čo sa dnes deje na Ukrajine, čo sa deje na Kryme.

V tejto súvislosti kyjevská organizácia Národného zväzu spisovateľov Ukrajiny sa obrátila s výzvou k svojim krajanom. Vo výzve sa píše: „Sme presvedčení, že Ukrajina a svet nikdy neuznajú tzv. krymské referendum za právoplatné a Krym skôr či neskôr bude očistený od okupantov... Veríme, že paranoidné zámery Putina – začať bojové akcie proti suverénnej Ukrajine – sa neuskutočnia. Následky takéhoto šialenstva si vieme len ťažko predstaviť. Môžu byť dramatické pre Ukrajinu, pre Rusko, pre celý svet“. Vyše dvadsiatka ruskojazyčných spisovateľov Charkova žiada Putina, aby nezasahoval do ukrajinských záležitostí. Svoju žiadosť odôvodňujú tým, že na Ukrajine ich nikto neutláča, preto vonkoncom nepotrebujú vojenskú ochranu zo strany Ruska.

Predstavitelia ukrajinskej kultúry kolektívne oslovili svojich ruských kolegov, ktorí potvrdili svoju podporu ruskej intervencii na Ukrajinu. Vo výzve ukrajinskej inteligencie sa hovorí, že krymské „referendum“, ktoré sa koná pri namierených samopaloch ruských vojakov, nemá nič spoločného so slobodným prejavom Krymčanov, pretože protirečí ústave AR Krym a ústave Ukrajiny. „Všetko podobné sa vždy skončilo zle. Nepodarilo sa to kedysi ruským cárom s Poľskom a Fínskom. Nepodarilo sa to Hitlerovi. Nepodarilo sa to sovietskym generálnym tajomníkom (Maďarsko, Československo, Afganistan...). Niet pochybností, že sa to nepodarí ani s Ukrajinou,“ píše sa vo výzve. Sú však predstavitelia ruskej kultúry, ktorí podporili Ukrajinu a sú proti okupácii Krymu. Takáto je pozícia Jurija Ševčuka, Michaila Žvaneckého, Sergeja Garmaša, Andreja Končalovského, Daniila Granina, Borisa Akunina a mnohých ďalších.

Len celkom nedávno dostala sa mi do rúk výzva zakarpatských ukrajinských spisovateľov v súvislosti s agresiou Ruskej federácie na územie Ukrajiny. Vo výzve sa hovorí, že práve v čase, keď celý ukrajinský svet si pripomína 200. výročie narodenia Tarasa Hryhorovyča Ševčenka , Ukrajine hrozí veľké nebezpečenstvo. „Putinove Rusko aj napriek medzinárodným záväzkom umiestňuje svoje vojsko na územie Krymu, vytvára separatistickú vládu a ruská Duma sa vyslovuje za pripojenie polostrova k Rusku!, zakarpatskí ukrajinskí literáti sú rozhodne proti takýmto snahám, sú za celistvosť Ukrajiny, za jej demokratické napredovanie.“ Medzi podpísanými sú také mená ako: Vasyľ Husti, Myroslav Dočynec, Petro Miďanka, Dmytro Kešeľa, Oleksandr Havroš, Petro Chodanyč, Serhij Fedaka, Halyna Malyk, Vasyľ Kuzan a ďalší.

V týchto pohnutých dňoch znovu a znovu prečítavam historický román ukrajinského spisovateľa Jurija Mušketyka Brat proti bratovi (Na brata brat, 1996), kde sú aj takéto riadky: „Prinášame nekonečné obete. Keby zo všetkých utrpení, bôľu, beznádeje, ktoré si vytrpeli Ukrajinci, postaviť v stepi pamätník, ľudstvo by sa zdesilo, alebo by si nás začalo vážiť, alebo by sa navždy od nás odvrátilo.“ Je čas, aby sa ľudstvo neodvrátilo od Ukrajiny v tieto krušné chvíle. Aj preto sa ukrajinskí spisovatelia obracajú na svojich kolegov v Európe, na celom svete, aby vplývali na politikov vo svojich krajinách a tí zasa urobili všetko pre to, aby nedošlo k vojenskému konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou.