Urobíme všetko, čo sa dá je kniha Evy Borušovičovej, ktorá sumarizuje jej publikácie na webových portáloch InZine, T-Station a Inland. Ten prvý sa v slovenskom prostredí doteraz považuje za internetovú legendu, zvyšné dva boli jeho nástupnícke projekty s komerčnou podporou značiek T-Com a TV Joj. I ďalšie mená prispievateľov ako Elena Akácsová, Juraj Malíček, Maxim E. Matkin – autorkin údajný mužský pseudonym – a Peter Pišťanek potvrdzovali, že ide o neustále tú istú reinkarnujúcu sa ideu. No vo všetkých troch prípadoch zjavne chýbala väčšia návštevnosť, pretože dnes sú stránky týchto online magazínov buď v archívnom móde alebo si ich treba jednoducho vygúgliť, ak sú ešte dostupné.

Borušovičová napriek tomu opätovne oživuje svoje príspevky. Za to desaťročie sa nahromadili, aby mohli vyjsť aj klasicky, nielen v elektronickej podobe. Otázne je, čo vznikne potom, keď sa vytrhnú z pôvodného časopiseckého kontextu. Vyššie uvedené eziny mali vždy v pláne získať čo najviac čitateľov, preto sa záber jednotlivých rubrík pohyboval od kultúry a umenia až po lifestyle. Autorkine články sa väčšmi približujú k druhému okruhu. Je to typ literatúry a publicistiky, v ktorej nechýbajú slová ako karma a klitoris.

Prirodzene sa táto kniha núka ženám. Cieľovou skupinou má zjavne byť tá emancipovaná a vzdelaná, no akceptujúca rodinné roly manželky či matky. Borušovičová aj tvrdí, že sa s feminizmom veľmi nestotožňuje, ale jej „vnútorné postoje“ asi také sú. Podobne dvojako pôsobia i erudované odkazy, ktoré síce svedčia o autorkinej intelektuálnej kompetencii, avšak hodnotu samu o sebe nemajú, pretože sa bijú s celkovým konzumným zameraním jej zbierky. Dá sa hovoriť o akejsi urbánnej pseudofilozofii, v súčasnosti veľmi populárnej, kde dominujú vzťahy medzi partnermi, priateľmi, ďalej témy ako deti, sex, odžmolkovač a citrónová omáčka. Skrátka pragmatické životné múdrosti, rady a postrehy postačujúce na fungovanie v tomto svete. Stačí si ho len zredukovať, synovi vysvetliť, že boh „je ako počítačová hra“ a Kristus ten, čo vysvetľuje jej pravidlá alebo uveriť predstave, že keď zomrie Fidel Castro, „všetko bude inak“.

Nepopieram Borušovičovej štylistické schopnosti, aj na základe nich sú jej texty svižné a energické, do hardcoveru však nepatria, skutočne sa hodia do mainstreamových časopisov. Oceniť možno len zopár – tie, ktoré majú nábeh na poviedku, napríklad Kokôtik a jeho kamaráti. Tu sa humor pekne miesi s jemnými narážkami na historicko-politické pozadie.

Iste sa Borušovičová nestane v slovenskom prostredí Halinou Pawlowskou, ale ideovo ich spája potreba podeliť sa s vlastným knowhow ako prežiť. „Môžete si ich vziať do autobusu alebo napríklad aj na záchod. A bude vám tam lepšie,“ výstižne sa zhodnotila autorka pre denník Pravda.