iLiteratura > jednotlivé literatury: všechny rubriky > knjige: Bosnarecenze | Popović, Edo: Izlaz Zagreb jug, recenze | ||||||
![]() | Román Eda Popoviće se odehrává v současném Záhřebu a jeho hrdinové se scházejí i rozcházejí, přičemž jsou jejich vztahy velmi propletené. >>
| ||||||
recenze | Ljuca, Adin: Vytetované obrazy, recenze | ||||||
![]() | Dvanáct kratších poetických textů jako měsíců v roce – stejně si i podobných, i rozdílných. Některé se žánrově blíží spíš črtě, portrétu, vzpomínce či dokumentu, jiné se staly pro svou epickou výstavbu pravými povídkami; v žádném z nich však v sobě autor nezapře básníka. >>
| ||||||
recenze | Vergilius: Zpěvy pastýřské, recenze | ||||||
![]() | Nová česká Bukolika jsou důležitou položkou v dějinách českého překladu z antických literatur – nejen kvůli významu díla samotného, ale i proto, že vycházejí v ne zcela typickém vydavatelském kontextu, takže mohou oslovit i jiné, širší publikum. >>
| ||||||
recenze | Ateš Periša - ohnivý muž. Legendy, pohádky a humorky z Bosny a Hercegoviny, recenze | ||||||
![]() | Kniha pohádek, pověstí, legend a humorek z Bosny a Hercegoviny ve výboru Anežky Kindlerové a Jaroslava Otčenáška nám plasticky přibližuje kouzelný svět křesťansko-muslimské lidové slovesnosti. >>
| ||||||
recenze | Matton, Sylvie: Srebrenica, un génocide annoncé, recenze | ||||||
![]() | Z pohľadu čistej literárnej kritiky by snáď kniha miestami aj zaváňala snahou o získanie lacnej popularity, keďže téma je pomerne vhodným materiálom na zviditeľnovanie sa. Srebrenica, un génocide annoncé (Srebrenica, ohlásená genocída) je ďalším (nad)štandardným príspevkom do rozboru a štúdia celej témy, z takzvaného európskeho pohľadu., >>
| ||||||
aktualita | Bosenské literární ceny v roce 2005 - aktualita | ||||||
Přehled literárních ocenění v Bosně a Hercegovině za rok 2005. >>
| |||||||
recenze | Sidran, Abdulah: Sarajevski tabut, recenze | ||||||
![]() | Prešlo takmer 11 rokov od času, keď v Bosne po prvýkrát vyšla zbierka básní popredného domáceho autora Abdulaha Sidrana Sarajevski tabut. V tom čase (písal sa rok 1993) však v Bosne zúrila bratovražedná vojna a tak záujem o knihu (s motívom blízkym realite) ako i jej veľký úspech snáď nikoho ani neprekvapil. Napriek tomu, v to, že takmer rovnaký záujem a rozruch vzbudí aj jej reedícia v knižnej edícii Biblioteka Dani po viac než desaťročí, veril možno už len málokto. >>
| ||||||
ukázka | Sidran, Abdulah: Sarajevski tabut, ukázka | ||||||
![]() | Čo to robíš, synu? / Snívam, mati. Snívam, mati, ako spievam, / avšak ty sa pýtaš, v mojom sne: čo to robíš, synu? >>
| ||||||
portrét | Sidran, Abdulah - portrét autora | ||||||
![]() | Abdulah Sidran (1944, Sarajevo), básnik, scenárista, dramatik a prozaik. >>
| ||||||
aktualita | Zimski salon knjige - aktualita (2005) | ||||||
![]() | Zimný salón kníh Sarajevo 2005, prvý ročník zimného knižného bienále a veľtrhu. >>
| ||||||
anotace | Horozović, Irfan: Sabrana djela, anotace | ||||||
![]() | Zobrané diela jedného z najznámejších a najuznávanejších domácich autorov, Irfana Horozovića. >>
| ||||||
recenze | Gunić, Vehid: Moji savremenici, recenze | ||||||
![]() | Pomerne zaujímavú publikáciu v tomto roku uviedol na bosniansky knižný trh novinár, publicista, cestopisec, dokumentarista a neúnavný zapisovateľ sevdaliniek Vehid Gunić. Kniha Moji savremenici (Moji súčasníci, Tešanj 2005) prináša ojedinelú „antológiu osobností“ nielen bosnianskeho kultúrneho priestoru. >>
| ||||||
aktualita | 6. evropski književni susreti u Sarajevu - aktualita (2005) | ||||||
![]() | Šieste európske literárne stretnutia sa konali v čase 18.- 22. mája 2005 súbežne na viacerých miestach. Celá, pomerne veľká kultúrna udalosť, na ktorej sa stretli spisovatelia z mnohých krajín sveta mala za cieľ nielen literárne zjednotiť nepríjemnými udalosťami skúšanú a čím ďalej tým viac rozvrásnenú Európu. >>
| ||||||
recenze | Hladký, Ladislav : Bosenská otázka v 19. a 20. století, recenze | ||||||
![]() | Približně desať rokov po vydaní odbornej práce Bosna a Hercegovina. Historie nešťastné země (nakladatelství Doplňek, Brno 1995), prichádza jej autor, historik a špecialista na dejiny Bosny a Hercegoviny Ladislav Hladký s podstatne prepracovanejšou publikáciou, rovnako zaoberajúcou sa historickými otázkami a špecifikami tejto krajiny. >>
| ||||||
anotace | Pohádky, pověsti a humorky z Bosny a Hercegoviny, anotace | ||||||
Anotace k připravovanému titulu vydavatelství Argo přibližující prostřednictvím pohádek, pověstí a humorních příběhů orientální svět historické Bosny a Hercegoviny českému čtenáři. >>
| |||||||
portrét | Plavšić, Biljana - portrét autora | ||||||
![]() | Jej najbližšími spolupracovníkmi boli vojnoví zločinci. Na literárnu dráhu sa dala počas výkonu trestu. Prvý diel svojich obhajujúcich memoárov vydala pod názvom Svedočim a zachytávajú prvé mesiace vojnového konfliktu v Bosne v roku 2002. >>
| ||||||
ukázka | Plavšić, Biljana: Svedočim, ukázka 2 | ||||||
![]() | V tých dňoch, ale nespomínam si na dátum, mi volali z Vraca (periféria mesta, ale blízko môjho činžiaku), z policajnej stanice a hovorili mi, nech prídem, že ten objekt je pod našou kontrolou a že sa tam nachádzajú Koljević, Karadžić a iní... >>
| ||||||
ukázka | Plavšić, Biljana: Svedočim, ukázka 1 | ||||||
![]() | Karadžić bol veľkým majstrom na tribúnach. Zovňajškom prijateľný pre Srbov (ale pre toto obdobie a príležitosť), jeho reč bola plynulá a zasahovala do najintímnejšieho cítenia národa... >>
| ||||||
recenze | Plavšić, Biljana: Svedočim, recenze | ||||||
![]() | Jeden z najšokujúcejších vydavateľských počinov roka 2005 v celej Bosne a Hercegovine- kniha neuveriteľných memoárov srbskej (četníckej) prvej dámy Biljany Plavšić s názvom Svedočim (Vypovedám, Trioprint, Banja Luka 2005). Chladnokrvný vydavateľský zámer prosrbského politicky orientovaného vydavateľstva. >>
| ||||||
recenze | Obradović, Džafer: Bosna u ogledalu, recenze | ||||||
![]() | Kniha esejí bosnianskeho publicistu Džafera Obradovića, už predtým čiastočne časopisecky publikovaných a pohybujúcich sa niekde medzi odbornými štúdiami a publicistickým pohľadom, politicky podfarbeným. >>
|
Rychlá volba ![]() | Podsekce |
![]() | Krátce |
|
18.10.2006 | |
![]() | Diskuze |
|
[25.7.2008] Vladimír Boledovič Dobrý den, mám zájem o knihu Svedočim od Biljana Plavšič. Můžete mi poradit, kde ji koupit? Samozřejmě v češtině. Děkuji Boledovič. [16.10.2007] Peter Boledovič Dobrý den, kde mohu koupit níže uvedenou knihu?
Biljana Plavšić: Svedočim- knjiga pisana u zatvoru, Trioprint, Banja Luka, 2005, 347s., náklad 2500 ks, ISBN 99938753-1-7
děkuji a s pozdravem
PB
[19.12.2006] yusif čo sa týka tejto knihy, tak je super!!! [8.7.2006] martin Nuž, názory na túto udalosť sa pravdepodobne budú líšiť podľa toho z akého uhlu k nim človek pristupuje. Ja sa snažím na celú vec nepozerať čiernobielo, aj keď asi som ovplyvnený svojim pôvodom. Tak, či onak, pán Janiš, ďakujem Vám za zaujímavú debatu. [8.7.2006] Viktor Janiš V Žepě zabili Srbové kolem osmdesáti lidí (tedy z těch, co nahnali do těch padesáti autousů) + samozřejmě velitele Bosňáků Paliče. V Goražde žádnou čistku uspořádat nemohli, poněvadž ho nikdy nedobyli (jen jednou se jim podařilo proniknout až k prvnímu mostu přes Drinu, ale ustoupili po leteckých úderech NATO). [8.7.2006] martin Ja netvrdím, že zastrelenie vojnového zajatca nie je zločin, snažím sa len opísať pohľad tzv. druhej strany na udalosti spojené so Srebrenicou. Skutočne je však otázny pomer civilistov a vojakov zabitých po obsadení Srebrenice, keďže v meste bola dislokovaná 28.pechotná divízia armády BiH (napriek tomu, že malo ísť o demilitarizovanú zónu) a moslimské úderné jednotky (veľmi podobné srbským škorpiónom) využívali mesto ako logistickú základňu pre výpady do okolitých srbských dedín (počas nich praktikovali prax "spálenej zeme," keď obyvateľstvo vyvraždili, napr. na pravoslávne vianoce v obci Kravica ukrižovali niekoľko mužov). Aj z týchto príčin pravdepodobne vyvierala túžba Srbov po pomste na Moslimoch zo Srebrenice. Napokon po obsadení mesta boli moslimské ženy a deti prevezené do oblasti pod kontrolou ich armády, muži boli zadržaní pod zámienkou zatknutia moslimských vojnových zločincov. Možno práve tu sa dá hľadať dôvod excesov, ktoré sa v Srebrenici udiali. Mimochodom, v ďalších moslimských enklávach (napr. Žepa, Goražde) podľa pozorovateľov k ničomu podobnému po obsadení Srbmi ako v Srebrenici nedošlo. Pred časom som na túto tému čítal zaujímavý článok, ktorý sa končil v duchu: "ak sa Moslimovia budú neustále vydávať za nevinné obete vojny a srbskej agresie, tak Srbi nikdy neuznajú ani tie zločiny, ktoré skutočne spáchali." Nezmyselné obviňovanie z genocídy a politicky motivovaný súd v Haagu nikdy nemôžu prispieť k vzájomnému pochopeniu oboch strán. [2.7.2006] Viktor Janiš Vy jste se na ten odkaz ani nepodíval, že? Inu, zjevně máte jasno. Chováte se totiž jako typický popírač: snižujete počet obětí o polovinu (co že to podle Wikipedie dělají popírači? Inu: "numbers below 5,000, most often around 2,000 are typically cited") a ještě zpochybňujete, že šlo o civilisty (a mimochodem: zastřelení zajatého vojáka vám tedy připadá košer?). Že šlo o genocidu, je zcela jednoznačné: "By seeking to eliminate a part of the Bosnian Muslims, the Bosnian Serb forces committed genocide. […] The Appeals Chamber states unequivocally that the law condemns, in appropriate terms, the deep and lasting injury inflicted, and calls the massacre at Srebrenica by its proper name: genocide." (ICTY 2004, para. 37). Jako studijní materiál bych vám doporučil jednu kapitolu z knihy "They Would Never Hurt a Fly" od Slavenky Drakuličové: třeba by se vám ze srbských zvěrstev konečně udělalo špatně. [30.6.2006] martin Ja nepopieram, ze v Srebrenici došlo k popravám civilistov a že sa srbské jednotky dopustili vrážd na civilnom obyvateľstve. Otázkou však je či išlo o genocídu ako je definovaná podľa medzinárodného práva (tzv. konanie vedúce ku genocíde sa nepodarilo dokázať ani jednému obžalovanému v kauze Srebrenica) a otázkou je aj počet obetí - neviem či práve wikipedia je reprezentatívny a relevantný zdroj (počet obetí sa líši v správe Červeného kríža, pozorovateľov medzinárodných inštitúcií, alebo napr. vyšetrovacej skupiny holandskej vlády). Otázkou taktiež je aké percento nájdených tiel patrí civilným obetiam a aké vojakom regulárnej moslimskej a srbskej armády. [29.6.2006] Viktor Janiš A vy byste si zase měl prostudovat nějaké objektivní zdroje, Martine. Třeba wikipedia - tam udávají počet mrtvých na 8106 a všechny souvislosti. Jen tam i pasáž srbských revizionistech, kteří ten masakr bagatelizují. Třeba byste se poznal, Martine. [29.6.2006] martin fikret abdic a vojnovy zlocinec? len preto ze nezdielal extremny politicky kurz izetbegovicovho vedenia? vysledkom politiky "fikreta pasu" v cazine bola dohoda s navzajom znepriatelenymi stranami a pomerne mierova existencia tamojsich moslimov so srbmi aj s chorvatmi. zmenilo sa to po prichode izetbegovicovych trestnych komand do bihacu co viedlo k bratovrazednym bojom medzi muslimami samotnymi.zaujimava je aj otazka vami spominanej "agresii na Bosnu" predpokladam ze zo srbskej strany. podla mojich vedomosti tvorili srbi v bosne na zaciatku vojny cca. 50% obyvatelstva, neviem ako teda mohli napadnut vlastnu krajinu a vtedajsia zbytkova juhoslavia aktivne do priebehu konfliktu nezasahovala. | |