Jedna z najlepších slovenských komédií druhej polovice osemdesiatych rokov a asi najlepšie dielo Dušana Rapoša dokáže pobaviť aj dnes. Na malom priestore petržalského bytu ukazuje, že je pred čím utekať, aj keď návrat je vždy príjemný. Do chvíle, kým nie je čas na ďalší únik.

No niekedy je útek otázkou prežitia. I keď prežitie možno nakoniec nemá význam. Tak ako nám to ukazuje Lucia Lackovičová v poviedke Zombieslava. Názov zreteľne napovedá, že utekať sa bude pred zombíkmi, zombiami, neživou háveďou. Uteká sa Bratislavou známou aj Nebratislavčanom. Veď kto by nepoznal ikony ako Nový most, Sad Janka Kráľa, Inchebu (nie, nie počas Bibliotéky), nový zimný štadión...? A k tomu sa pridáva náznak politickej spovede. Nemá zmysel prezrádzať pointu. Stačí, ak vieme, že zombiemor sa rozširuje a nikto nevie, kam to povedie...

Aj pri vesmírnej tematike je pre autorov lákavá predstava utekajúcich nožičiek, pomaličky dupotajúcich a prinášajúcich strach. Nielen o ten, ale aj o určitý nadhľad s náznakmi všeliečiaceho humoru sa pokúša Marek Kolcun. Ramoon7 je o záchranároch, ktorí si chcú zarobiť. No ukoristiť náklad bezmocnej lode nie je také jednoduché, ak príčina bezmocnosti stále trvá...

Často platí, že útek je len cesta do pekla. A ak utekáme pred vlastným strachom, nepomôže nám ani Pieseň pre džina. Minuloročná finalistka Ceny Fantázie Gabriela Habdáková načrela do mixu fantasy s hororom. Nie originálnu myšlienku fantasy inkvizície, teda honu na čarodejnice, obohacuje o rozmer ľudskosti a pomsty. A naznačuje, že boj by mal končiť definitívou...

Masy ľudí by dnes asi najradšej opustili našu planétu a išli niekam, kde budú mať pocit užitočnosti a možnosť rastu. More plné sĺz ale nakoniec nemusí byť také, ako hlásajú propagačné letáky. Najmä, ak niet cesty späť – aspoň nie bez obetí. Ale netreba sa vzdávať, Diana Majerová sa nebojí ponúknuť návod, ako uspieť v boji proti diktatúre, ktorá vládne v podmorskom svete. No zneužiť sa dá aj naivita dobrých cieľov, preto útek zo sveta pod vodou nemusí byť len o záchrane. Lebo budovanie svetlejších zajtrajškov je v ľuďoch geneticky zakódované...

Pes je najlepší priateľ človeka. Čo si však o tom má myslieť Muž, po ktorom štekali psy? Triler s detektívnou zápletkou od Romana Kulicha sa nám ukazuje, ako je to ťažké, maskovať sa za bežného človeka, ak ním nie ste. A tak otvára otázky: Žijú medzi nami? Ovládajú nás? Čo s nami zamýšľajú? Veď napokon aj tak utekajú ako bájny highlander, na samotu, aj do lesa. Je čas podľahnúť paranoi? Radšej sa držme osvedčeného: nehas, čo ťa nepáli...

A blíži sa poriadny kus pesimizmu. Paulína Grendža-Donská nám ho podáva priam na podnose. Život nie je taký, ako si ho predstavujeme. Najmä, keď náš pohľad naň je iný, odlišný, ako nám diktuje okolie. Kto nepozná ten pocit? Kto občas nebojuje s veternými mlynmi, len aby si udržal psychické zdravie? Niekedy je naozaj nutné ujsť pred okolím, no samota lezie na mozog a tak je príjemné, ak sa k nám na spoločnú púť životom pridá Mikey. Čítanie vhodné práve na Vianoce, obdobie depresií a sklamaní, ktoré je plné šťastia a nádeje, že je tu stále niekto, komu na nás záleží. A nielen preto, aby nás využil...

Na záver poďme utekať. Čo nám sily stačia. Aký je limit ľudských možností v šprinte na sto metrov? No predsa 9,02 sekundy. Ale stačí to divákom, televíznym spoločnostiam a hlavne, sponzorom a reklamným partnerom? Ján Gálik je presvedčený, že limity by existovať nemali, a tak prináša pohľad do zákulisia posúvania ľudských hraníc. Utekajme, cieľ sa blíži...

Utekajme teda od poviedok k tomu, prečo práve e-zborník. V Cene Fantázie zostávajú každý rok nezverejnené poviedky, ktoré stoja za prečítanie. Po zániku časopisu Fantázia vznikol nápad aspoň niektoré z týchto poviedok zverejniť. A tak v čase e-publikovania, keď odpadá nemalá časť nákladov na vydanie, padlo rozhodnutie, že viacerí autori si zaslúžia aspoň takúto publicitu.

Tento zborník je prvou lastovičkou signalizujúcou novú sériu e-zborníkov z Ceny Fantázie. Okrem finálovej zbierky sme sa rozhodli pripraviť tri ďalšie e-zborníky, ktoré predstavia čitateľom ďalších dvadsať poviedok od sedemnástich autorov. Dúfame, že každý z týchto zborníkov si nájde svojich čitateľov a že sa podelia o svoj názor aj verejne. Lebo o tom je súťaž – aby autori získali spätnú väzbu a dozvedeli sa, čo sa čitateľom páči a čo nie.